jueves, 3 de abril de 2008

Emiliano R. Fernández Rekovejegua

Heñoi'akue Yvysunu, Guarambarépe, ary 1894-me. Itúva herava'ekue Silvestre Fernández ha isýkatu Bernarda Rivarola. 1914 guive ohai iñe'ẽpoty. Oho oñorairõvo ñane retã rayhupápe Chako ñorairõme. Upe ñorarirõ aja, ary 1934-me, omendákuri María Belén Lugore. Omanókuri 15 jasyporundy 1949-me.
Ohai: "Adios trigueña resa yvoty", "Ahakuetévo", "Aháma che chína (che la reina)", "Alborada (en tu ventana)", "A mi florcita del Paraguay", "Causa neñaña", "Asunción del Paraguay", "Ko'ápe che avy'ave", "Concepción jerére", “Che lucero ñemimby", "Chepochýma nendive", "Despierta mi Angelina", "En tu ventana", "Guavira poty", "La cautiva", "La útlima letra", "Nde juru mbyte", "Noches del Paraguay", "Ñesũháme", "Oda pasional", "Primavera", "Pyhare amangýpe", "Retén-pe pyhare", "Rojas Silva rekávo", "Salud che paraje-kue", "Siete notas musicales", "13 Tujutĩ", "Yvapovõ poty", ha heta ambue ñe'ẽpoty.




CHE LA REINA

Ajumiko ipahaite Che la Reina nerendápe

apurahéivo mbarakápe si ahátama katuete

Paraguay niko chave ajuráva che retãme

amonóvo hayjupápe a la hora ojofrecé.


Péina ko´ágã ahendu che renóirõ la corneta

acaláta bayoneta ha Chakopyre asururu

ahamítante amoirü Valinoti-pe ikatúrõ

aloamíne ajuhúro Rojas Silva kurusu.


Ahayhúgui che retã Che la Reina rohejáta

frontera lado aháta ahuguaitïvo umi ava

ndaipotánte che kamba che myakÿ nde resaype

aipotánte ere che sype heta tacherovasa.


Che fusil je oime ipotï che rechaséma je hína

Prevención-pe Catalina tereho che ruguaitï

rehecháne guaraní hekove odespreciáva

López ra´yre opytáva bajo el sagrado poyvi.


Ikatúnte aju jevy ndahái katuete amanóvo

ndékena che ra´arõvo siempre firme nde poty

che araha iñongatuhápe ko che korasõ kuápe

amoite ñorairõhápe ne angue che tupãsy.


Aimérõ en Parapití amonguahëne nde apysápe

che ñe´ëmi kuatiápe ne´ïraha asapymi

ha ndékena eñapytï ko verso ndéve ahejáva

topurahéi ndéve ijára el soldado guaraní.


Amalaya atopa el famoso Tejerina

inambikue ko che china ndéve ahechaukávarã

ha upépe terehecha la bravura guaraní

oimevaha gueteri López ra´yre opyta.


Letra: Emiliano R. Fernández
Música: Félix Pérez Cardozo

martes, 1 de abril de 2008

ÑE`ÊNGA

Ñe'ẽnga ningo ha'e guarani avareko rehegua. Ko'ãva ha'e ñe'ẽjoapy oñembohasáva ñe'e ñe'eha rupi, térã ojejapónte oñeñe'ẽnguévo, heta jevy pukarãmínte haĝua, ha ndaupéichairõ katu ha'éne ñemoñe'e.

Karaiñe'ẽme ñembohasa, ñembokuaa porãve haĝua, jepivéicha ha'e ñe'ẽ ñe'ẽmbojere pyre, ha upe haguére nameméi oĩ porã karaiñe'ẽme. Upe ñe'ẽ ñembohasa ojejapo karai meñáme ĝuarã ha ára aĝaguápe (jepérõ ikatúva oje'e kuñágui ha ára mboyveguápe).

Ñane mandu'a va'era ko'ã ñe'ẽnga ojejapóvaha ha oñemombe'úvaha táva arandukuaa rupi, ha upe haguére, jareko ijapytépe heta ñe'ẽ karaiñe'ẽ rehegua.
Techapyrâ Ejemplos

Ikyrave jagua monda jurúgui

Está más gordo que boca de perro ladrón

En las carnicerías rurales, lo que mejor alcanzan los perros que merodean son las gorduras apartadas



Kuña kuimba'e'ỹre ha jepe'a tata'ỹre marãverã ndovaléi

La mujer sin hombre y la leña sin fuego no sirven para nada

Una broma machista.



Po'a ha ita ndajahekái, ñañepysangánte hese kuéra

La suerte y la piedra no las buscamos, sólo tropezamos con ellas

Una manera de consolar al perdedor, o desalentarlo a seguir jugando, en un juego de azar.



Reiko va'erã remanótarõ ĝuarãicha, ha remba'apo va'erã remano'ỹtarõ ĝuarãicha

Debes vivir como si estuvieras por morir, y debes trabajar como si no has de morir

Mensaje del tipo "Vive el presente pero no descuides el futuro"... bah, cúlpame si no has oído nada similar. :



Tapeho peho mandi peẽ, he'i ikasõ revi soróva

Empiecen ya ustedes a ir, dice el que tiene roto el trasero del pantalón

Empleado por quien no quiere retrasar a los demás.



Ko'ãvako oikose voi, he'i aipo opyno mo'ã ha okaka va'ekue

Esto suele suceder, dijo el que iba a pedar y se cagó



Hi nde ropepi he`i abuela oñepintarô...

Japukami hagûa he`i ijabuela taturaguére omoîva`ekue chicle...

Sandia tyrê`y ha kuña retovado sopapope ja`u....